Citáty od jogových autorov
Šri Rámana Gíta - úryvok z prekladu tohto diela (2022).
Trojitá cesta
V samom vnútri jaskyne srdca (hridaja kuha) Brahman žiari sám ako Atman priamo ako aham-aham[1].
Vstúp do Srdca so skúmajúcou mysľou alebo hlbokým vnorom či kontrolou dychu (pavana čálana) a zotrvaj v Atmane.
hṛdayakuharamadhye kevalaṁ brahmamātraṁ
hyahamahamiti sākṣādātmarúpeṇa bhāti
hṛdi viśa manasā svaṁ cinvatā majjatā vā
pavanacalanarodhādātmaniṣṭho bhava tvam
Ktokoľvek pochopí význam tohto verša, (teda) podstatu védanty[2], ktorú vyriekol Rámana Maharishi, toho už nikdy neprekvapí pochybnosť.
V prvej polovici verša Rámana Maharishi ukázal na miesto , kde je individualizované Vedomie v tomto viditeľnom tele, vytvorenom z piatich bhút (tattiev).
Tam, identifikácia Vedomia je potvrdená, dualistická rozdielnosť[3] je popretá a priama skúsenosť[4] potvrdená. Takto sú odmietnuté rôzne popisné znaky (Vedomia).
[1] kvantá individuálneho vedomia prenikajúce do bytostí z vedomia absolútneho
[2] Niektorý preklad uvádza Upanišady, ale sanskritský text uvádza védy. V podstate sa jedná ale o potvrdenie vedantického modelu.
[3] rozdielnosť individuálneho a absolútneho vedomia
[4] možnosť mať „skúsenosť“ vnorenia individuálneho vedomia do vedomia absolútneho
Górakšašátakam - úrivky z knihy "O pravde a poznaní".
ÓM, poklona Górakšanáthovi, veľkému učiteľovi
1. Vysvetlím vám Górakšasátaku[1] za účelom oslobodenia ĺudí z pút svetského života[2] . Je to vodítko pre poznanie Bytia[3] a kĺúč k otvoreniu dverí správneho rozlišovania[4].
2. Je to rebrík k dosiahnutiu Oslobodenia[5] a cesta úniku pred smrťou v tom zmysle, že myseľ sa pomocou nej odvráti od neskutočného a pripúta sa k najvyššiemu Bytiu.
3. Dobrý človek sa dá na cestu jogy, ktorá je ovocím stromu Kalpataru[6] ktorá má tvar véd[7] a na vetvách ktorého bývajú dvakrát zrodení[8] a ktorá odstraňuje ťažkosti svetského života.
4. Ásana[9], pránasamjama[10], pratjahara[11] , dhárana[12] , dhjána[13] a samádhi[14] - to je šesť[15] údov jogy.
5. Existuje toľko ásán, koľko je druhov živých tvorov. Len Mahéšvara[16] pozná všetky ich druhy
[16] "Veľký Pán" - meno Šivu, patróna jogy, jedného z troch hlavných védických božstiev. Brahma predstavuje tvorivý princíp, Višnu udržiavací a Šiva ničiaci princíp. Keďže joga znamená "koniec pre život v nevedomosti" a Šiva mal záľubu v "tvrdej" kontemplačnej joge a askéze, je považovaný za patróna jogínov.
6. Spomedzi 8 400 000 (ásán) bola vyvolená jedna z každých 100 000 ásán a takto Šiva určil 84 ásán[17]
[17] Tento text nepopisuje ktoré sú to ásány. Uvádza ich ale napr. text Hatharatnávalí (pozri použ. lit. 11) 7. Zo všetkých ásán iba dve sú zvlášť významné. Jedna sa volá siddhásana1 a druhá kamalásana2
1 poloha dokonalých resp. dokonalý sed
2 kamala - lotos, Kamalá - meno Lakšmí, bohyne šťastia, manželky Višnua. Vo verši 9 sa táto poloha nazýva padmásanou (lotosový sed).
[1] preklad: sto veršov Górakšu
[2] Život podĺa indickej tradície má 4 ciele: dharmu - plnenie si svojich ĺudských a profesných povinností, arthu – legálne nadobudnutie majetku, kámu - legálne radosti života a mókša - oslobodenie (z pút samsáry - kolobehu životov prežívaných v nevedomosti). Tu podávaná nauka má za cieĺ mókšu.
[3] Bytie je v indickej filozofii jedným z atribútov Absolutna (sat-čit-ánanda = Bytie-Vedomie-extáza Lásky Absolutna)
[4] vivéka - schopnosť rozlíšiť pravú skutočnosť od skutočnosti zdanlivej. Pre advaitistu (prívrženca filozofie advaite védanty) nič, čo podlieha zmenám, a teda aj vzniku a zániku – nie je skutočné.
[5] mókša - pozri pozn. 2, verš 1.
[6] strom plniaci každé želanie toho, kto sedí pod ním
[7] védy sú tradičné texty bráhmanistickej tradície
[8] slovo dvídža znamená vtáka aj bráhmana - človeka z kňažskej kasty (ktorý sa považuje za dvakrát zrodeného - raz sa narodil fyzicky a raz duševne, keď vo veku 7 rokov ho voviedli do duchovnej tradície bráhmanizmu)
[9] - telesná poloha. Text v ďalšom uvádza iba sedavé polohy a jednu obrátenú polohu
[10] - vnorenie prán protichodného charakteru do seba čo vedie k vymiznutiu aktivít mysle a k anabióze/hybernácii tela
[11] - odtiahnutie zmyslov od bežného režimu práce pomocou jogových cvičení rôzneho typu. Jeden typ je popisovaný vo verši 55
[12] - pripútanie mysle na predmet cvičenia na dlhšiu dobu. Jeden z typov dhárany je popísaný vo veršoch 69-73
[13] - ustálený, sústredený stav mysle (pozri verš 76.)
[14] - stav Jednoty individuálneho a univerzálneho Vedomia (pozri verš 93)
[15] Tento systém jogy podľa niektorých autorít berie zvládnutie jamy a nijamy (prípravných jogových cvičení v etike a duševnej kultivovanosti) za samozrejmosť o ktorej už nie je potrebné hovoriť, podľa iných sa počítalo s tým, že človek intenzívne cvičiaci hoci len prvé stupne jogy (ásána, pránájáma, pratjahara) je už vnútorne inšpirovaný k jednaniu v zhode s princípmi jamy a nijam.
Web design: Róbert Klik, Peter Bober
Powered by CMSimple_XH
Valid
(X)html | css
Login